LONDON

LONDON 

najväčšie , najrušnejšie , najvyhľadávanejšie mesto západnej Európy.

Dnes som  v albume našla fotky , ktoré mi pripomenuli prechádzku týmto mestom.

Londýn sa oplatí navštíviť, aj keď má toto mesto svoje záporné stránky, môžete tu zažiť aj veľa pekných chvíľ. Prezeraním si pamätihodností, pri sledovaní výmeny hradnej stráže, pri prechádzkach v parkoch,navštíviť múzea... A tak si treba so sebou zobrať fotoaparát. Vďaka fotkám spomienky na toto zaujímavé mesto určite nevyblednú.

A ja viem , že sa do Londýna vrátim .

Prikladám fotky z prehliadky mesta, ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek...

DOLNÝ KUBÍN

Vitajte v Dolnom Kubíne

      

Svojou polohou v údolí hôr Malej Fatry,
Chočských vrchov a Oravskej Magury je Dolný Kubín
ideálnym východiskom pre turistov, ktorí navštívia Oravu.

                                         

         Na krásnom hlavnom námestí nájdete múzeá, galériu, reštaurácie, penzión, kino i  
         čajovňu.

HISTORICKÉ PAMIATKY A PAMÄTIHODNOSTI MESTA

Najstaršie zachované pamiatky stavebnej a umeleckej povahy pochádzajú zo 14. storočia. S týmto storočím je spojená výstavba prvého gotického kostola v Dolnom Kubíne, ktorý bol v roku 1627 rozšírený a roku 1725 barokizovaný. Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou Dolného Kubína je jeho námestie. I keď sa postupne vyvíjalo, nemalo v stredoveku dnešný rozsah a podobu. Do 17. storočia ho charakterizovala drevená zástavba domov. Drevené domy sa stavali aj neskôr, ale mestské výsady v 17. storočí, trhy, jarmoky, mýta a prechod sídla Oravskej stolice z Veličnej do Dolného Kubína po roku 1683 mali vplyv na stavbu kamenných domov, predovšetkým v strede námestia. Niektoré z nich sa v prestavanej podobe zachovali dodnes. V poslednej tretine 17. storočia postavili budovu župného domu, zväčšeného roku 1758 spojením so susedným domom a neskoršie nadstaveným a prefasádovaným do dnešnej podoby trojpodlažnej budovy a arkádovým dvorom. Jeho funkciu zvýrazňuje reliéfny polychromovaný pieskovcový stoličný erb z 18. storočia na neobarokovej fasáde z roku 1896 medzi prvým a druhým poschodím. Stavebná činnosť koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia vyvolala aktivitu remeselníkov, najmä murárov, aj v Dolnom Kubíne. Toto obdobie zaznamenalo stavebnú činnosť tiež v dnešných mestských častiach Dolného Kubína. V najbližšom Záskalí sa zachovala dvojpodlažná kamenná budova pri dome č. 16 a 17 z prvej polovice 18. storočia. V neďalekej Mokradi zbarokizoval a vstaval do renesančného kaštieľa kaplnku nový majiteľ Abaffy a v Kňažej postavili v druhej polovici 18. storočia na mieste staršieho dreveného kostola na kopci nad obcou murovaný barokový kostol. Neskorší a už empírový – z prvej tretiny 19. storočia je kaštieľ v Malom Bysterci. Je jednoposchodový so stredným portikom, na ktorom je balkón s kamenným zábradlím. Z 19. storočia sa v Dolnom Kubíne donedávna zachovalo viac ľudových domov. Pozoruhodný je opravený farbiarsky dom v Kohútovom sade, v ktorom býval kultúrny pracovník T. H. Florin. V osemdesiatych rokoch 19. storočia bol stavaný rím. kat. farský kostol na základoch prvého dolnokubínskeho kostola. Interiér vymaľovala a reštaurovala dielňa Slovenské umenie v roku 1939. Z toho istého roku sú aj kresby od Edmunda Maszányiho. Epitaf Jóba Zmeškala a jeho manželky rodenej Szent-Ivanyi je z roku 1622 a obraz Sv. Katarína z roku 1764. Ev. a. v. kostol bol stavaný na mieste požiarom zničeného tolerančného kostola v rokoch 1893-1894. Kostol v roku 1934 podľa návrhu Jána Hálu vymaľoval Anton Bodnár . Počet objektov monumentálnej a úžitkovej architektúry bol v roku 1888 rozšírený o budovu pre obchodnú školu a v roku 1906 účelovú budovu pre Čaplovičovu knižnicu. Treba uviesť stavbu Hviezdoslavovho pomníka, ktorý umiestnili pred budovou Čaplovičovej knižnice. Sochu vytvoril v roku 1936 Fraňo Štefunko. Okrem nej na jednoduchom podstavci sú štyri ležaté kamenné kvádre s reliéfovou výzdobou, nápismi a textami. Na opačnej strane ulice sa nachádza dom, v ktorom básnik žil a pracoval po príchode z Námestova až do svojej smrti, teda viac ako dvadsať rokov. Obetiam vojen je v meste venovaných viac pamätných tabúľ. Z ďalších tabúľ sa dozvedáme, že sa tu narodili, alebo tvorili významné osobnosti slovenského kultúrneho života. Podobne ako Národný cintorín v Martine stáva sa postupne kubínsky cintorín národným v rámci svojho regiónu. Viaceré osobnosti tu pochované presahujú úzky regionálny rámec a sú celonárodného významu. Cintorín získal svoj dnešný charakter postupne. Do vedomia sa začal zapisovať od roku 1866, keď bol na ňom pochovaný Leopold Bruck, roku 1877 Janko Matúška, neskoršie Baltazár Demián, Samuel Novák, ale hlavne po roku 1921, keď pribudol hrob najväčšieho slovenského básnika Pavla Országha Hviezdoslava. V nasledujúcich rokoch boli tu pochovaní ďalší oravskí dejatelia, spisovatelia, organizátori slovenského kultúrneho života na Orave.

Mesto pozostáva z 10 mestských častí: Banisko, Beňova Lehota, Brezovec, Kňažia, Malý Bysterec, Medzihradné, Mokraď, Staré mesto, Veľký Bysterec a Záskalie.

Zaujímavosťou je aj Kolonádny most pre peších, ktorý spája Malý Bysterec a staré mesto.

Tohto krásavca sa mi podarilo odfotiť  v parku .

Zimná pohľadnica  z Dolného Kubína a okolia